Turecká káva alebo ľudovo „turek“, ako to poznáme v krajinách bývalého Československa, by sa mala volať skôr zalievaná káva. S Tureckom má tento spôsob jej prípravy spoločné asi toľko, čo u nás obľúbené francúzske zemiaky s Francúzskom. Teda pramálo.
Tradičná turecká káva patrí od roku 2013 na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Vyznačuje sa varením kávy v džezve, čo je menšia kovová nádobka s dlhou rúčkou. Zvyčajne má kónický tvar, teda hrdlo je užšie ako spodok nádobky, no hore sa opäť rozširuje so „zobáčikom“ na nalievanie. Často je vyrobená z medi. Príprava kávy v džezve pritom nie je typická len pre Turecko, ale aj pre ďalšie okolité krajiny. Rovnako sa pripravuje napríklad aj sýrska alebo arménska káva a s džezvou sa stretnete aj na Balkáne.
V oblasti Blízkeho východu sa hojne využívajú aj aromatické korenia, teda turecká káva sa často pripravuje so škoricou alebo s kardamómom. Na rozdiel od taktiež voňavej arabskej kávy sa však do tej tureckej pridáva aj cukor.
Základom je spomínaná nádobka džezva. Ďalej budete potrebovať kvalitnú zrnkovú kávu, ktorú čerstvo zomeliete na čo najjemnejšie. Mletie by malo byť ešte jemnejšie ako na espresso, zomletá káva by vám mala pripomínať hladkú múku. Do tureckej kávy patrí aj cukor, ktorý sa do nej dáva už pri príprave. Orientálnu arómu zabezpečí korenie. Kávu môžete ochutiť kardamómom, škoricou, vanilkou, ale aj čokoládou. Samotná príprava tureckej kávy je hotový rituál.
plný čajových receptov, kávových špecialít a noviniek zo sveta Popradské!