Cappuccino patrí k najobľúbenejším kávovým nápojom na svete. Za jeho popularitu a lahodnú chuť vďačí dokonale vyváženému pomeru kávy a našľahaného mlieka. História cappuccina je bohatá a spája sa dokonca i s františkánskymi mníchmi.
Cappuccino je variáciou kávy s mliekom, ktorá vznikla v Taliansku, a je neodmysliteľnou súčasťou ich kultúry. Najviac sa podobá na caffé latte, no je objemovo menšie a s tenšou vrstvou krémovej mliečnej peny.
Ako kávový základ je použité espresso (niekedy aj dvojité), ktoré sa väčšinou pripravuje z jemne namletej tmavo praženej zrnkovej kávy. Pomer kávy a mliečnej zložky sa v rôznych krajinách môže líšiť. Pravé talianske cappuccino je trochu menšie, ako býva inde vo svete. Tradičná verzia má okolo 150 ml, z toho 25 ml tvorí espresso, 85 ml mlieko a zvyšok je mliečna pena.
Zaujímavosťou je, že hoci sa cappuccino u nás aj v iných štátoch pije hocikedy počas dňa, v Taliansku je považované za raňajkovú kávu. Taliani si ho objednávajú len doobeda a potom prechádzajú na klasické espresso. Je to preto, že káva s mliekom je ťažšia na trávenie a po výdatnom jedle by mohla narobiť viac škody ako úžitku. Niekedy sa dokonca považovalo za neslušné objednať si cappuccino po 12:00. S rozšírením turizmu sa však aj tento „prehrešok“ začal akceptovať.
Ráno si ku cappuccinu dávajú aj tradičné čerstvé pečivo, ktoré si doň rovno máčajú. Druh pečiva sa dokonca líši podľa regiónu. V Ríme a okolí je to najčastejšie cornetto alebo brioche, ktoré sa podobajú francúzskemu croissantu. Na severozápade v oblasti Ligúrie je to zase slaná focaccia – nadýchané pečivo z chlebového cesta upečené s olivami alebo paradajkami a poriadnou dávkou olivového oleja.
Pred niekoľkými storočiami sa káva v Európe pripravovala takmer všade rovnako. Voda a nahrubo pomleté zrnká kávy sa spolu chvíľku povarili, a keď celá zmes zovrela, pridal sa do nej cukor. Podobným spôsobom sa dodnes pripravuje napríklad tradičná turecká káva.
Na konci 18. storočia však začala byť populárnejšia filtrovaná verzia. Na oddelenie kávového gruntu sa ale nepoužívali papierové filtre ako dnes. Tie sa na kávovej scéne objavili až o 200 rokov neskôr. Väčšinou sa filtrovaná káva robievala v malých kanvičkách, ktoré mali oddelenú časť na nasypanie mletej zmesi. Neskôr sa prešlo na trochu spoľahlivejšie kovové filtre.
V 18. storočí vznikol aj pojem cappuccino, hoci vtedy ešte neoznačoval nápoj, ktorý si pod ním predstavíme dnes. Predchodca moderného cappuccina sa prvýkrát objavil vo viedenských kaviarňach a nazýval sa „Kapuziner“. Pomenovanie dostal podľa farby rúch kapucínov, mníchov z talianskej rehole františkánov, ktorí sa v taliančine volajú „Cappuccini“.
Pôvodne šlo o čiernu filtrovanú kávu s cukrom a šľahačkou, ktorá bola posypaná škoricou alebo nastrúhanou čokoládou.
Hoci názov „Kapuziner“ vznikol v Rakúsku, moderné cappuccino má taliansky pôvod. Prvýkrát bolo na Apeninskom polostrove pripravené začiatkom 20. storočia po tom, ako sa kávovary stali dostupnejšími. Práca s nimi však bola stále zložitá, a tak ich používali len špecializovaní baristi v niekoľkých vychytených kaviarňach.
V prvých pokusoch o cappuccino sa prelínal viedenský a talianský štýl. Základ už tvorilo espresso, no namiesto mliečnej peny sa ešte stále podávalo so šľahačkou. Až po 2. svetovej vojne sa jeho príprava zmenila a zjednodušila. Šľahačku nahradila krémová pena a cappuccino začalo byť obľúbené naprieč celou Európou. Zaujímavé je, že do USA sa dostalo až po roku 1980.
plný čajových receptov, kávových špecialít a noviniek zo sveta Popradské!