Pre mnohých ľudí je káva neodmysliteľnou súčasťou každodennej rutiny, no môže krátkodobo zvýšiť krvný tlak. Našťastie, u zdravých ľudí ide väčšinou len o prechodný efekt, ktorý odznie do niekoľkých hodín. Z dlhodobého hľadiska sa telo postupne prispôsobuje pravidelnej konzumácii, takže u pravidelných kávičkárov je reakcia tlaku miernejšia a väčšinou nehrozí trvalé zvýšenie.
Prečítajte si, ako kofeín ovplyvňuje srdce, kedy si môžete dopriať svoju obľúbenú šálku v rámci bezpečných medzí a aké druhy kávy sú najlepšie, aby ste si ich vychutnali bez zbytočného stresu.
Vysoký krvný tlak (hypertenzia) znamená, že tlak krvi v cievach máte dlhodobo zvýšený. Problém je, že často nič neregistrujete. Môžete sa cítiť úplne v poriadku, no vaše cievy a srdce pritom dostávajú zabrať.
Krvný tlak tvoria dve hodnoty:
Práve systolický tlak býva citlivejší na kofeín.
Kofeín je prirodzený stimulant. V mozgu blokuje látku nazývanú adenozín, ktorá súvisí s pocitom únavy. Keď adenozín nemôže pôsobiť, cítite sa bdelejší, sústredenejší a máte viac energie.
Zároveň však kofeín mierne „nakopne“ aj telo:
A práve táto kombinácia zvykne viesť k dočasnému zvýšeniu krvného tlaku.
Ak pijete kávu len občas, telo na kofeín nie je zvyknuté. Vtedy ho môže jedna šálka zvýšiť približne o 5 až 10 mmHg. Už množstvo 200 až 300 mg kofeínu, čo zodpovedá 1,5 až 2 šálkam kávy, zvýšilo priemerne systolický tlak o 8 mmHg a diastolický o 6 mmHg.
Dobrá správa je, že efekt kávy na tlak netrvá dlho – väčšinou odznie do 3 hodín. Nejde teda o trvalé poškodenie, skôr o krátku reakciu organizmu.
Z krátkodobého hľadiska ide len o prechodné zvýšenie krvného tlaku, ktoré u zdravých ľudí nezanecháva trvalé následky.
Z dlhodobého hľadiska sa telo postupne prispôsobuje pravidelnej konzumácii kávy, takže u pravidelných kávičkárov je reakcia tlaku na kofeín často miernejšia.
Ak pijete kávu každý deň, telo si zvykne. Mozog si postupne vytvorí viac receptorov na adenozín a na kofeín reaguje miernejšie. Preto u väčšiny kávičkárov tlak po káve stúpne len minimálne alebo vôbec.
Za „pravidelného kávičkára“ sa zvyčajne považuje človek, ktorý pije aspoň 1 – 2 šálky kávy denne. Tolerancia na kofeín sa však výraznejšie vytvára pri dlhodobejšom príjme, najmä ak ide o 2 – 3 a viac šálok denne.
Káva nepôsobí na každého rovnako. Záleží na tom, či máte tlak skôr nízky, v norme alebo dlhodobo zvýšený. Rozhoduje aj to, ako často kávu pijete a ako na kofeín reaguje vaše telo.
Ak máte nízky tlak (hypotenziu), káva vám krátkodobo môže pomôcť. Kofeín na chvíľu zvýši bdelosť a podporí krvný obeh, takže sa budete cítiť stabilnejšie.
Káva je vhodná najmä vtedy, keď:
Treba však rátať s tým, že ide len o dočasný efekt, ktorý vydrží niekoľko hodín. Káva sama osebe nerieši príčinu nízkeho tlaku.
Ak sa vám pravidelne točí hlava, býva vám na odpadnutie, pociťujete slabosť alebo studený pot, káva je len „rýchla záplata“. V takom prípade sa oplatí pátrať po dôvode, ktorým býva napríklad nedostatok tekutín, nepravidelné jedenie, dlhé státie, vyčerpanie alebo lieky, ktoré tlak znižujú.
Ak máte vysoký krvný tlak, kávu si nemusíte automaticky zakazovať. Veľa závisí od toho, či máte tlak liečený a stabilný, alebo neliečený a kolísavý.
Pokiaľ si tlak pravidelne meriate, užívate lieky podľa odporúčania a hodnoty máte ustálené, kávu si spravidla môžete dopriať.
V praxi to znamená, že 1 až 3 šálky denne bývajú vo väčšine prípadov v poriadku. Sledujte však, ako reagujete vy osobne. Niekomu káva nerobí nič, inému tlak krátkodobo zdvihne.
Pomôže, keď si budete všímať tieto signály:
V prípade, že tlak neriešite, často vám kolíše alebo neviete, aké máte hodnoty, buďte s kávou opatrní. Vtedy sa oplatí:
Dôležitá je aj skutočnosť, že tlak nezriedka zhoršuje kombinácia rôznych faktorov. Napríklad káva plus stres, málo spánku, cigarety alebo energetické nápoje.
Káva môže ovplyvniť účinok liekov na vysoký krvný tlak, pretože kofeín dočasne zvyšuje krvný tlak a tepovú frekvenciu. U niektorých ľudí môže oslabiť účinok antihypertenzív (liekov na znižovanie vysokého krvného tlaku) alebo zvýšiť riziko vedľajších účinkov, ako je búšenie srdca či nervozita.
Mierna konzumácia kávy (1 až 3 šálky denne) u zdravých ľudí zväčša nezvyšuje riziko hypertenzie. Je však dôležité uvedomiť si, že kofeín môžeme prijímať aj z iných zdrojov ako káva.
Práve forma, v akej kofeín prijímame, ovplyvňuje jeho účinok na krvný tlak:
Káva neobsahuje len kofeín, nachádzajú sa v nej aj antioxidanty a polyfenoly, ktoré môžu podporovať lepšiu funkciu ciev. Práve tieto látky čiastočne vyrovnávajú stimulačný efekt kofeínu.
Ak máte obavy o váš tlak, nemusíte sa kávy hneď vzdávať. Väčšinou stačí, keď si nastavíte pár jednoduchých pravidiel a budete sledovať, ako na kávu reagujete.
Podľa odporúčaní European Food Safety Authority (EFSA) je pre zdravého dospelého bezpečné prijať približne 300 až 400 mg kofeínu denne. To zodpovedá zhruba 3 až 4 bežným šálkam kávy.
Ak by ste si radi dopriali chuť kávy bez intenzívneho „nakopnutia“, bezkofeínová káva môže byť veľmi dobrá voľba. Nie je síce úplne bez kofeínu, no v jednej šálke sa ho typicky nachádza pomerne málo, približne od 2 do 15 mg.
Pozitívom bezkofeínovej alternatívy je fakt, že si zachováva veľkú časť prirodzených látok z kávy vrátane antioxidantov, preto ju mnohí ľudia vnímajú ako kompromis medzi chuťou a lepšou toleranciou.
Pre citlivejších ľudí to často býva najjednoduchšie riešenie, najmä keď u nich kofeín nepriaznivo vplýva na činnosť srdca, tlak alebo spánok.
Arabika má prirodzene menej kofeínu. Zvyčajne chutí jemnejšie, môže byť viac „čokoládová“, ovocná alebo oriešková, pričom ľudia citlivejší na kofeín ju často znášajú lepšie.
To však neznamená, že je automaticky „bezpečná“ pre každého. Ak ste veľmi citliví, aj arabika môže negatívne vplývať na vaše srdce, hlavne keď si dáte viac šálok alebo kávu vypijete naraz a rýchlo.
Robusta má vyšší obsah kofeínu, preto pôsobí výraznejšie. Chuťovo býva horkejšia a v zmesiach obvykle dodáva espressu silu aj výraznejšiu penu.
Práve kvôli vyššej dávke kofeínu však môže vyvolať búšenie srdca alebo nepríjemnú nervozitu, hlavne ak ste na kofeín citlivejší.
Rozdiel spočíva najmä v obsahu kofeínu. Keď viete, že vám káva „rozhádže“ tlak alebo spôsobí búšenie srdca, vyberajte si druhy s nižším množstvom tohto stimulantu.
Espresso má malý objem (zvyčajne okolo 25 až 30 ml), no chuťovo aj účinkom pôsobí výrazne. V jednej štandardnej porcii býva cca 60 až 75 mg kofeínu (to sa môže líšiť podľa množstva kávy, druhu zrna a extrakcie).
Koncentrovaná káva s obsahom kofeínu podobným alebo mierne vyšším ako klasické espresso. U citlivých osôb môže spôsobiť mierny krátkodobý nárast tlaku a búšenie srdca.
Dvojité espresso, objem cca 50 až 60 ml, obsah kofeínu približne 120 až 140 mg. Pre ľudí s problémovým tlakom môže viesť k výraznejšiemu dočasnému zvýšeniu tlaku.
Cappuccino aj caffé latte sú espresso nápoje s mliekom. Cappuccino má objem 150 až 180 ml, latte 200 až 250 ml, obsah kofeínu sa pohybuje približne od 60 do 100 mg podľa množstva espressa.
Krátkodobý vplyv na krvný tlak býva väčšinou mierny, mlieko účinok kofeínu čiastočne zmierňuje, takže sú vhodnejšie aj pre ľudí s citlivým tlakom.
Filtrovaná kávasa pije vo väčšom objeme (často 200 až 250 ml), preto môže mať jedna celá šálka viac kofeínu než jedno espresso.
Ako orientačný priemer sa pri bežnej 240 ml porcii uvádza asi 95 až 100 mg kofeínu.
plný čajových receptov, kávových špecialít a noviniek zo sveta Popradské!